ZPK 2/2025
Autor: Metropolitný inštitút Bratislavy, Marek Velček, Mesto Bratislava
Taktický urbanizmus nie je na svete novinkou, ale na Slovensku či v Čechách sa zatiaľ využíva málo. Dočasným riešením môže byť strom v kvetináči, asphalt art či ‘takticky‘ umiestnený mestský mobiliár. Tranzitné ulice a verejné priestory sa vďaka taktickému urbanizmu menia na živé, pobytové miesta. Pozrime sa na to, ako Bratislava aktivuje ulice a verejné priestory cez taktický urbanizmus.
Taktický urbanizmus s využitím dočasných zásahov v priestore, ako je umenie na asfalte (asphalt art), osadenie stĺpikov či zelene, má za úlohu modelovať zmenu v priestore v nenákladnom režime, zbierať dáta a spätnú väzbu na úpravu a v neposlednom rade podporiť zmenu v lokalite v prospech využitia pešieho pohybu či cyklodopravy. Vo svete taktický urbanizmus má svoje uplatnenie už niekoľko desaťročí a tento trend zažil svoje vlny, z ktorých je potrebné spomenúť Jane Jacobs a jej boj za živé miesta v amerických mestách 60. rokov minulého storočia; hnutie Reclaim the Streets v Británii 90. rokov, ktoré žiadalo vrátiť ulice ľuďom, alebo iniciatívu PARK(ing) Day, ktorá v tomto miléniu premieňa parkoviská po celom svete na dočasné mini parčíky – parklety.
Prvé lastovičky v Bratislave sa objavili vo forme červeného mobiliáru – stolíka a stoličiek Sadni si! Voľne rozmiestnený mobiliár z odolného materiálu s výraznou farbou oživil šedivé lokality v meste a zároveň pozýval obyvateľov osvojiť si mesto – tu si môžete posedieť, zjesť obed či vypiť kávu a nemusíte nič platiť. Sadni si! Element jednoduchej stoličky vo verejnom priestore pomáha meniť vnímanie rôznych zákutí mesta a transformuje ich na vľúdne a inkluzívne miesta pre všetkých. Je inšpirované iniciatívou Bryant Park chairs z New Yorku, kde francúzske bistro stoličky oživujú park už od roku 1992. V rámci programu Metropolitného inštitútu Bratislavy Mesto pre deti sa využíva aj takzvaný asphalt art, umenie na asfalte. Jeho cieľom je vizuálne atraktívne zvýrazniť zmenu v dopravnej organizácii – kam už auto podľa nových opatrení nebude môcť vojsť. Tam, kde nie je možné realizovať trvalejšie riešenia je asphalt art nízkonákladovou alternatívou, kým sa nájdu potrebné financie, zároveň je dôležitou formou testovania potenciálnej permanentnej zmeny pred väčšou investíciou. Na námestiach a uliciach sa v Bratislave rovnako začali využívať aj kvetináče so stromami, či kvetmi tam, kde kvôli podzemným sieťam alebo nedostatku aktuálnych financií nie je možné sadiť. Postupne sa na pôde Metropolitného inštitútu Bratislavy v spolupráci s odborníkmi na mestskú zeleň vyvinulo viacero druhov kvetináčov, ktoré k svojím prevádzkam či na nádvoria budov žiadajú aj iné organizácie či súkromný sektor. Najpoužívanejší je samozavlažovací typ kvetináča kónického tvaru, do ktorého je možné zasadiť aj väčšie, mohutnejšie stromy. Jeho rozmer na nožičkách je 1 500 × 800 mm (na výšku), z toho 150 mm tvorí rezervoár na vodu. Vďaka výške kvetináča nad zemou sa koruna stromu automaticky posúva vyššie, takže primeraný tieň je dosiahnutý skôr. Z meraní vieme, že vzduch v blízkosti zasadeného stromu je v lete až o 5–10 °C chladnejší a lokálna mikroklíma je aj v horúcich dňoch príjemnejšia. Práve z tohto dôvodu sa kónický typ dizajnového kvetináča osvedčil najmä pri zastávkach MHD alebo na miestach v centre, kde sa ľudia často zdržujú.
Stromy v kvetináčoch majú svoju životnosť, preto sa toto riešenie považuje za dočasné. Kónický kvetináč využívame na výsadbu len od minulého roka, takže až čas ukáže, aká je reálna životnosť stromov v kvetináčoch, predpokladáme približne 10 rokov. Výhodou je, že najnovší typ kvetináčov má vo vnútri vyberateľný vak, do ktorého sa strom sadí, čo ho umožňuje podľa potreby presadiť na iné miesto. Vak znižuje riziko poškodenia drevín, ale aj samotných kvetináčov. Rastliny sa následne sadia už do voľnej pôdy. Tento typ kvetináča je vyrobený zo sklolaminátu, jeho povrch je odolný voči vandalizmu, pričom jednotlivé časti sú jednoduché na údržbu. Jeho dizajn vychádza z manuálu Princípy a štandardy kvetináčov, ktorý definuje, ako majú nádoby na výsadbu vo verejnom priestore vyzerať a kde sa majú rozmiestňovať. Manuál vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spolu s mestom a ďalšími odborníkmi na mestskú zeleň.
Najčastejšie sadíme do týchto kvetináčov albízie, muchovníky, jaseňovce, driene, bresty či cercidovníky, ale aj ďalšie druhy, ktoré môžu byť v podraste doplnené cibuľovinami, letničkami alebo trvalkami. Výhodou je, že dnes už máme dostupnú širokú ponuku kultivarov, takže vieme vybrať najvhodnejší typ do danej lokality. Od konkrétnych druhov, obdobia roka a lokality ich umiestnenia závisí následná údržba – zálievky sú individualizované od 12 až 30× ročne, hnojenie aj orezy drevín podľa potreby. Odburinenie prebieha približne štyrikrát do roka. Pri niektorých stromoch zvyšujeme ich odolnosť voči poveternostným vplyvom arboflexovým náterom, nevýhodou je horšia estetika.
Druhým najpoužívanejším typom je obdĺžnikový kvetináč s rozmermi 1 000×440×750 mm (alebo po novom 1 000×700×850 mm), ktorý využívame aj ako líniový – napríklad pri vymedzovaní priestoru na ceste určeného chodcom. Do týchto kvetináčov je možné sadiť aj popínavky pri budovách a výhodou je ich ľahký presun s pomocou mechanizmov. Umiestňujeme ich aj dočasne na miesta, ktoré chceme skrášliť napríklad kvôli konaniu podujatia. Tento typ využívame tiež v rámci projektu Mesto pre deti, kde pri školách vytvárame bezpečné zóny so zákazom vjazdu autám. Križovatky, ulice či parkoviská sa menia na estetickejšie a bezpečnejšie s pomocou dočasných, ale aj trvalých zásahov. Okolie škôl prechádza transformáciou, ktorej súčasťou je aj postupná premena z dopravnej zóny na zónu so zeleňou v kvetináčoch a následne s trvale vysadenou zeleňou. Do kvetináčov osádzame aj informačné kapa dosky, ktoré vzdelávajú či zábavnou formou upozorňujú na realizovanú či pripravovanú zmenu. Ľudia si tak na plánovanú zmenu môžu zvykať postupne. Niekedy sa vďaka taktickému urbanizmu ukáže, že riešenie je dobré, inokedy treba pôvodný návrh po otestovaní upraviť. Dôležitá je komunikácia. Prečo dočasné riešenia robíme a aký majú benefit – ukľudňovanie dopravy spolu so zelenými riešeniami prinášajú zdravšie a príjemnejšie prostredie. Taktický urbanizmus nie je len o fyzickej transformácii ulíc a verejných priestorov, ale aj o zapojení obyvateľov do spoluvytvárania mesta. Organizujeme okrúhle stoly a diskusie s verejnosťou, aby sme videli, ako verejnosť reaguje na zmeny, a je to aj príležitosť pre doladenie trvalých riešení na základe spätnej väzby. Tieto drobné, na prvý pohľad nepatrné riešenia môžu pomôcť budovať náš vzťah k spoločnému priestoru a majú potenciál škálovateľnosti, vďaka čomu vedia prispieť k zmene nášho vnímania a vzťahu k miestu na celospoločenskej úrovni.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB)
Koncepčný inštitút v oblasti architektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania. Tvorí ho tím odborníkov a odborníčok z architektúry, urbanizmu a územného plánovania, ktorý plánuje rast a rozvoj tak, aby stúpala kvalita života aj kvalita verejného priestoru. Cieľom MIB je v mestských projektoch a plánoch podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy, aj vzhľadom na spoločenské a klimatické zmeny. MIB je príspevkovou organizáciou hlavného mesta Bratislava.
